25.3.2022 (Webnoviny.sk) – Humanitárne dary či bezodplatné poskytnutie služby v snahe pomôcť nie sú na Slovensku oslobodené od povinnosti zdanenia. V kontexte bezprecedentnej situácie na Ukrajine však má Slovensko príležitosť podporiť živnostníkov aj firmy, ktorí sú ochotní poskytovať humanitárnu pomoc pre utečencov, a odbremeniť ich od povinného zdaňovania darovaných tovarov a služieb. Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton, navrhuje zaviesť daňovú uznateľnosť nielen v čase vojny pre utečencov, ale vztiahnuť ju širšie aj na univerzálnu pomoc ľuďom v núdzi. Takéto riešenie je možné nastaviť tak, aby bolo cielené a nedalo sa zneužiť.
Daňovo uznávať by sa mali vo všeobecnosti dary ľuďom v núdzi
Podnikateľom, ktorí poskytujú materiálnu pomoc alebo poskytujú bezodplatne služby, nie je umožnené si tieto náklady zahrnúť do daňových výdavkov a navyše musia ešte odviesť DPH z týchto tovarov a služieb. Silvia Hallová vidí pomerne jednoduchú cestu v zavedení daňovej uznateľnosti darov poskytnutých na humanitárnu pomoc. “Stačilo by do zákona o dani z príjmov doplniť ustanovenie umožňujúce daňovú uznateľnosť darov poskytnutých na humanitárnu pomoc. Je pritom na zvážení vlády, či bude daňovo uznávať dary len v prípade humanitárnej pomoci v čase vojny pre utečencov, alebo pojme humanitárnu pomoc oveľa širšie ako akúkoľvek pomoc ľuďom v núdzi.”
Pojem humanitárna pomoc je pomerne všeobecný, dáva to však zmysel, keďže rozsah aktivít pre utečencov a odkázané osoby musí byť dostatočne široký, aby zahrnul všetko, čo zabezpečí utečencom pri úteku z domoviny aspoň základný štandard od oblečenia, cez potraviny, až po služby ako dočasné ubytovanie a prepravu. To isté platí aj pre iné odkázané osoby, ktoré potrebujú pomoc. Ako sa ukázalo pri aktuálnej kríze, firmy aj jednotlivci vedia rýchlo reagovať na vzniknutú situáciu, a to na rozdiel od štátu, ktorému pri poskytovaní pomoci chýba potrebná flexibilita. “Aj z tohto dôvodu je dôležité, aby štát podporil poskytovanie pomoci aj cez daňové zákony,” argumentuje Silvia Hallová, partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Ako nastaviť daňovú uznateľnosť darov: s maximálnym limitom a cez určené organizácie
Dôležité je pritom nastaviť podmienky tak, aby boli adekvátne. “V zákone by som stanovila maximálny limit nákladov, ktoré bude možné dať do daňových výdavkov a zároveň je dôležité obmedziť možnosť daňovej uznateľnosti len na dary a služby živnostníkov a firiem, ktoré dosahujú zisk. Podnikatelia, ktorí dosahujú stratu, by mali prvom rade sanovať svoje podnikateľské aktivity,” hovorí Silvia Hallová.
Podobne, ako je to pri zbierkach, kde štát umožňuje zbierať financie na všeobecne prospešný účel konkrétnym druhom neziskových organizácií, aj v prípade darov mimo humanitárnej pomoci v čase vojny dáva zmysel naviazať na poskytovanie daňovo uznateľných darov prostredníctvom rovnakých organizácií. “To znamená, že v prípade poskytnutia humanitárnej pomoci ľuďom v núdzi by boli dary daňovo uznané len v prípade, že sú poskytnuté konkrétnym inštitúciám, primárne občianskym združeniam, neziskových organizáciám a nadáciám, ktoré sa profesionálne a dlhodobo venujú tejto forme pomoci a majú s ňou skúsenosti,” odporúča Silvia Hallová zo spoločnosti Grant Thornton.
Nulová sadzba DPH pri humanitárnej pomoci v čase vojny. Mimo vojnového stavu možnosť zahrnúť výdavky na humanitárnu pomoc do daňových nákladov.
Druhou oblasťou, ktorá si vyžaduje zmenu, je zákon o DPH. Zákon o DPH nepozná bezodplatné dodanie služby a predpokladá, že každá služba je dodávaná za protihodnotu, a preto je pri platiteľoch DPH predmetom zdanenia. Ak si teda podnikateľ uplatnil pri nákupe odpočet DPH, keďže v tom čase nevedel, že ho daruje, potom je povinný DPH odviesť v čase darovania, a to z obstarávacej ceny alebo z nákladov, ak tieto zásoby sám vytvoril. To platí pri daroch, ako aj pri nákladoch spojených s ubytovaním.
“Paralelne s úpravou zákona o dani z príjmov je potrebné zmeniť zákon o DPH tak, aby bezodplatné dodanie služby či tovaru na humanitárne účely najmä v čase vojny bolo považované za dodanie s nulovou sadzbou DPH. Tým by sa vyriešil dnešný stav, keď sa výdavky na pomoc podnikateľovi navyšujú o odvedenú DPH,” navrhuje Silvia Hallová, partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Pri všeobecnej humanitárnej pomoci (mimo vojny) nedáva nulová sadzba DPH zmysel, keďže by zaťažovala štátny rozpočet. Uplatnenie nulovej sadzby nie je možné ani v súlade s EU smernicami. “Na druhej strane neodpočítaná DPH by bola považovaná za daňový výdavok, ak by štát umožnil zahrnúť tieto výdavky do daňových nákladov cez novelu zákona o dani z príjmov,” dodáva Silvia Hallová.
O spoločnosti Grant Thornton
Poradenská spoločnosť Grant Thornton, ktorá vznikla v roku 1991, patrí medzi špičku poradenských firiem v oblasti daní, auditu, účtovných a outsourcingových služieb. Firma sa pripojila k sieti Grant Thornton v roku 1999 a pracuje pre stredné a veľké domáce a medzinárodné spoločnosti, pričom mnohé majú rakúske alebo nemecké korene. Vyše 70 profesionálov v bratislavskej kancelárii poskytuje služby viac než 700 klientom zo súkromného a verejného sektora, z ktorých mnoho patrí do rebríčka TOP 100 slovenských spoločností. Viac na www.grantthornton.sk
Informačný servis
Viac k témam: Grant Thornton, PR
Zdroj: Webnoviny.sk – Silvia Hallová z Grant Thornton: Štát by mal podnikateľom umožniť poskytovať dary bez dodatočného zdanenia © SITA Všetky práva vyhradené.