Systém kurzarbeit kryje aj podnikateľské riziká, odborníčka to pokladá za chybu

4.3.2022 (Webnoviny.sk) – V téme nájdete prehľad, čo sa zmenilo v krízovej podpore firiem od 1.3. 2022 a vysvetľujeme, kde má nový systém chybu krásy.

Prvú pomoc pre firmy vystriedal od 1. marca 2022 trvalý systém kurzarbeit. Nový systém sa vzťahuje na spoločnosti so zamestnancami, vylúčené sú SZČO a jednoosobové eseročky (finančná pomoc pre nich je ešte v riešení). Jana Kyselová, odborníčka pre oblasť štátnej pomoci poradenskej spoločnosti Grant Thornton, vysvetľuje, ako kurzarbeit podľa nových pravidiel funguje. Zároveň upozorňuje na nedostatok, ktorým je krytie podnikateľských rizík.

Zákon popri katastrofách a mimoriadnych situáciách umožňuje pomoc aj pri podnikateľských rizikách

V prípade, že zamestnávateľ nemá v dôsledku vonkajších vplyvov pre zamestnanca prácu a zamestnanec bude nútený zostať doma, dostane náhradu mzdy najmenej vo výške 80 % jeho priemerného zárobku. Súčasne zamestnávateľ, ktorý splní podmienky na poskytnutie štátnej dotácie, dostane finančnú podporu vo výške 60 % priemerného zárobku zamestnanca. To znamená, že z vlastných zdrojov zafinancujú firmy len zostávajúcu pätinu platu.

Podpora sa vzťahuje na mimoriadnu situáciu vyhlásenú vládou (napr. pandémia), výnimočný/núdzový stav vyhlásený prezidentom (napr. v čase vojny), mimoriadnu okolnosť vyhlásenou vládou (t. j. medziročný pokles ročného HDP aspoň o 3 %) alebo okolnosti vyššej moci (napr. povodeň, požiar, chýbajúce dodávky materiálov v dôsledku nehody a pod.). Medzi situácie, pri ktorých by firma mala nárok na podporu zo systému kurzarbeit, však majú patriť aj hospodárske ťažkosti firiem napríklad pri výpadku dodávok do výroby. Všetky tieto situácie sa budú považovať za “obmedzenie činnosti zamestnávateľa” a na jej základe vznikne nárok na náhradu mzdy. Finančnú podporu zavádza do praxe zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore pri skrátenom pracovnom čase.

Odborníčka zavedenie systému kurzarbeit označuje za správny krok, kritizuje však fakt, že bude kryť aj podnikateľské riziká firiem. “Kurzarbeit by mal byť nástrojom pre núdzové prípady, napríklad katastrofy s dopadom na ekonomiku krajiny, regiónu či konkrétneho sektoru. Príkladom situácie, v ktorej je dôležité pomôcť podnikateľom plošnou podporou, sú výnimočné situácie ako pandémia s povinným lockdownom, ale napríklad aj energetický blackout, tornádo, či záplavy. Kurzarbeit však v žiadnom prípade nemá byť nástrojom na riešenie hospodárskych ťažkostí firiem,” hovorí Jana Kyselová.

Podľa odborníčky je kľúčové, aby išlo o adresný nástroj v rukách vlády a nie systém, ktorý bude dotovať firmy vždy, keď budú čeliť niektorému podnikateľskému riziku.Nie je v poriadku, že systém kurzarbeit má kryť podnikateľské riziká. Napríklad riziko výpadku dodávok súčiastok či surovín do výroby a ďalšie podobné riziká majú firmy znášať samé. Tak, ako kurzarbeit definuje zákon, je nastavený príliš veľkoryso, keďže kryje aj podnikateľské problémy, a súčasne je nastavený s príliš obmedzujúcimi limitmi pre výšku pomoci. Systém má byť nastavený tak, že pri katastrofe dostane zamestnanec 80 % zo svojho reálneho priemerného príjmu za posledných 12 mesiacov a na 60 % mzdy prispeje firme štát.

Ako funguje po novom kurzarbeit

Výška štátnej dotácie

Výška štátnej dotácie na zamestnanca predstavuje 60 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa podpora poskytuje.
Výška štátnej dotácie je však najviac 60 % z 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podpora poskytuje.
Maximálna výška štátnej dotácie na jednu hodinu prekážok v práci v roku 2022 bude 60 % z 1/174 x 2 x 1 133 eur = 60 % z 13,0230 eur = 7,8138 eur.
Štátna dotácia sa poskytuje celkovo najviac 6 mesiacov v 24 po sebe nasledujúcich mesiacoch. Vláda SK môže toto obdobie predĺžiť na základe nariadenia vlády.

Príklad nízkopríjmového zamestnanca:

Zamestnanec mal v mesiaci marec 2022 spolu 110 hodín prekážok v práci z dôvodu obmedzenia činnosti zamestnávateľa počas skráteného pracovného času.

Priemerný hodinový zárobok zamestnanca za 4. štvrťrok 2021 je 5 EUR/hod.

Štátna dotácia = 60 % x priemerný hodinový zárobok x počet hodín prekážok = 60 % x 5 EUR x 110 hodín = 330 EUR

Príklad zamestnanca s vysokým príjmom

V mesiaci marec 2022 mal zamestnanec spolu 110 hodín prekážok v práci z dôvodu obmedzenia činnosti zamestnávateľa počas skráteného pracovného času.

Priemerný hodinový zárobok zamestnanca za 4. štvrťrok 2021 je 14 EUR/hod.

Štátna dotácia = 60 % x priemerný hodinový zárobok x počet hodín prekážok = 60 % x 12 EUR = 8,40 EUR.

V tomto prípade sa štátna dotácia vypočíta z maximálnej sumy, t. j. 7,8138 EUR x 110 hodín = 859,52 EUR.

Aké podmienky musia splniť firmy, aby mali nárok na podporu

Na priznanie podpory musia byť splnené podmienky týkajúce sa zamestnávateľa aj zamestnanca. “Zámerom tvorcov legislatívy bolo, aby firmy vyčerpali všetky možnosti / neexistovali otvorené záväzky. Pozitívum určite je to, že túto formu štátnej pomoci budú môcť čerpať len tí zamestnávatelia, ktorí najskôr prispejú do systému sociálneho zabezpečenia,” vysvetľuje Jana Kyselová.

I. Podmienky pre zamestnávateľa

Obmedzenie činnosti zamestnávateľa
Najmenej 1/3 zamestnancov zamestnávateľa mala prekážky v práci na strane zamestnávateľa v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.

Povinné poistné zaplatené za obdobie najmenej 24 mesiacov

Zamestnávateľ musí ku dňu podania žiadosti o podporu splniť podmienku platenia príspevkov na sociálne zabezpečenie počas celého trvania tejto povinnosti, ktorá trvala najmenej 24 kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa žiada štátna podpora.

Táto podmienka sa považuje za splnenú aj v prípade, že existujú zamestnávateľom povolené splátky dlžných príspevkov na sociálne zabezpečenie a dlžná suma sa nestala splatnou.

Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania  
Zamestnávateľ nesmie porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania v období 2 rokov pred podaním žiadosti o štátnu dotáciu.

Písomná dohoda so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom

Zamestnávateľ musí uzavrieť:

A) písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov

Alebo

B) písomnú dohodu so zamestnancom, že žiada o poskytnutie štátneho príspevku*

Alebo

C) súhlas rozhodcu podľa Zákonníka práce v prípade, že nedôjde k uzatvoreniu písomnej dohody podľa písm. a) a b)

*platí, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia  zamestnancov

Predloženie formulára žiadosti o štátnu dotáciu najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca

Povinnosť zachovať pracovné miesto, na ktoré bola poskytnutá štátna dotácia

Táto podmienka musí byť splnená najmenej 2 mesiace po skončení kalendárneho mesiaca, na ktorý bola poskytnutá štátna dotácia.

Uvedené sa nevzťahuje na pracovné miesto zrušené na základe skončenia pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnanca alebo z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.

Zdroj: Grant Thornton

II. Podmienky pre zamestnanca

(keďže štátna dotácia sa poskytuje  na pracovné miesto zamestnanca)

Prekážka v práci
Zamestnanec bol na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.

Trvanie pracovného pomeru
Zamestnanec musí byť v pracovnom pomere  aspoň 1 mesiac  ku dňa podania žiadosti.

Aktívny zamestnanec
Zamestnanec nesmie byť vo výpovednej lehote.

Využitie ročnej dovolenky/pozitívneho konta pracovného času
Zamestnanec si vyčerpal dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok. U zamestnávateľa, kde je zavedené konto pracovného času, tak zamestnanec musí mať vyčerpaný kladný účet konta pracovného času  (platí napr. pre výrobný podnik so zavedenými pracovnými zmenami).

Preradenie práce
Zamestnávateľ nemôže  preradiť zamestnanca na inú pozíciu v rámci dohodnutého typu práce, ktorá nie je dotknutá obmedzením činnosti  zamestnávateľa.

Zhoda štátnej dotácie a iných štátnych príspevkov
Štátna dotácia nemôže byť udelená zamestnancovi, na ktorého zamestnávateľ poberá iné štátne príspevky,  napr. príspevok na podporu zamestnávania

Zdroj: Grant Thornton

O spoločnosti Grant Thornton

Poradenská spoločnosť Grant Thornton, ktorá vznikla v roku 1991, patrí medzi špičku poradenských firiem v oblasti daní, auditu, účtovných a outsourcingových služieb. Firma sa pripojila k sieti Grant Thornton v roku 1999 a pracuje pre stredné a veľké domáce a medzinárodné spoločnosti, pričom mnohé majú rakúske alebo nemecké korene. Vyše 70 profesionálov v bratislavskej kancelárii poskytuje služby viac než 700 klientom zo súkromného a verejného sektora, z ktorých mnoho patrí do rebríčka TOP 100 slovenských spoločností. Viac na www.grantthornton.sk

Informačný servis

Viac k témam: Grant Thornton, Kurzarbeit, PR
Zdroj: Webnoviny.sk – Systém kurzarbeit kryje aj podnikateľské riziká, odborníčka to pokladá za chybu © SITA Všetky práva vyhradené.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

%d blogerom sa páči toto: