Je nepochybne chválihodné uprednostniť verejný záujem pred osobným alebo straníckym. Jaroslava Naďa si však ťažko predstaviť ako írečitého slovenského vlastenca. Jeho apel na “priority krajiny” preto treba rozmeniť na drobné a zamyslieť sa, či jeho predstava “priorít krajiny” je totožná s predstavou väčšiny proslovensky, suverénne, slobodne a zvrchovane uvažujúcich a konajúcich ľudí.

Keď v polovici augusta 2020 vláda schválila prítomnosť štyroch amerických vojakov na našom území, Jaroslav Naď nešetril chválou o ich „úžasnej práci. Tajomne niečo splietal aj o ich “širšom a významnom rozmere”. Skeptikom k ich hlavnej činnosti – psychologickým operáciám – odkázal:

“Konšpirátorov srdečne pozdravujem a odkazujem, že títo neozbrojení štyria vojaci bez techniky nás nebudú stáť ani euro, všetko platia Američania. Ich prítomnosť, samozrejme, v žiadnom prípade neznamená budovanie amerických základní na našom území a ani ich prípravu.”

Jeho nadšenie a oddanosť USA bolo vidieť na jeho obdivne-zbožnom pohľade k ministrovi obrany Spojených štátov Lloyda Austina v marci 2022 počas jeho návštevy na Slovensku.

obr. Lloyd Austin, minister obrany USA s Jaroslavom Naďom. Zdroj: Pavel NeubauerTASR

Známy je aj svojou rusofóbiou a návrhmi na darovanie slovenských zbraní Ukrajine a výrokom o Putinovi, ktorý rozbíja EÚ a NATO dezinformáciami a krásnymi špiónkami.

Vzdelanie si utužoval v správnej euroatlantickej orientácii na kurzoch George C. Marshall Center a Školy NATO v Nemecku, na kurze U.S. – European Security Course v USA a na European Security and Defence College v Belgicku.

Silné je aj jeho prepojenie na euroatlanitické think tanky podporované vládnymi zdrojmi Washingtonu.

Pracoval ako zástupca riaditeľa a expert vplyvnej mimovládnej organizácie Globsec.  Taktiež šéfoval mimovládnej organizácii Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku (SSPI), ktorú spoluzakladal.  Aktívny bol aj v ďalšej proatlanticky vyprofilovanej mimovládne Slovak Foreign Policy Association (SFPA).

Kariéru mu však naštartovalo člnenstvo v strane Smer-SD, kde bol od 19 rokoch, pretože jeho otec patril medzi zakladajúcich členov strany, ktorú teraz Naď kritizuje. Smeru vďačí aj za menovanie za diplomata do Bruselu. Aj jeho brat René mal byť podľa našich informácií dosadený Smerom do Bruselu. Potom sa však už vydal na euroatlantickú cestu.

Máme preto za to, že predstavy Jaroslava Naďa o „prioritách tejto krajiny“ pred straníckymi a osobnými sú viac vychýlené k záujmom Spojených štátov v tomto priestore ako presadzovanie slovenských suverenistických národno-štátnych záujmov a služby vlasti ako to vníma väčšina patriotov, ktorí na podobné vyjadrenia vždy nastavia uši.

Aj v jeho prípade sa potvrdzuje, že keď dvaja robia to isté a hovoria o tom istom, nemusí to byť to isté.

Sledujte preto SKsprávy pravidelne a dozvieta sa viac ako inde.

Rafael Rafaj

Zdroj:  SKspravy.sk https://skspravy.sk/?p=21901  © SKSPRAVY Všetky práva vyhradené Člen skupiny BossMedia